Ako vypadali prijímačky na doktorské štúdium v Helsinkách


V jednom z predchádzajúcich článkov som opísal moje dojmy z takmer polročného štúdia vo Fínsku. Už na konci tohto pobytu som začal vážne uvažovať o možnosti návratu. Dlhší čas sa pritom vo mne formovala myšlienka pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu ďalej ako doktorand. Povedal som si teda, že znova skúsim šťastie v krajine tisícich jazier. Ako to celé prebiehalo?

Pokračovať v čítaní: Ako vypadali prijímačky na doktorské štúdium v Helsinkách

Moje štúdium na VŠB (Systémové inžinierstvo a Informatika)

Nie raz sa ma známi pýtali, prečo som sa rozhodol po skončení bakalárskeho štúdia na Fakulte informačných technológií VUT prejsť do Ostravy na VŠB, a k tomu ešte na Ekonomickú fakultu. Pre mnohých to na prvý pohľad môže pôsobiť ako zlá voľba. Pokúsim sa teda na začiatok objasniť dôvody, prečo som dospel k uskutočneniu tejto zmeny.

Po bakalárskych štátniciach som bol po psychickej stránke veľmi vyčerpaný. Nemal som motiváciu pokračovať v štúdiu ďalej. Miesto toho som sa rozhodol na nejaký čas vstúpiť na pracovný trh a ako tak si skúsiť život „normálneho“ človeka. Doma z toho úplne nadšení neboli. Vedeli, že mám na to pokračovať ďalej.

Pokračovať v čítaní: Moje štúdium na VŠB (Systémové inžinierstvo a Informatika)

Erasmus vo Fínsku

Fínska vlajka

Severské krajiny sa dlhodobo umiestňujú na popredných miestach v mnohých rebríčkoch: životnej úrovne, vnímania korupcie či kvality životného prostredia. Dlho som bol zvedavý, ako je možné, že sa im tak darí. Špeciálne ma zaujalo Fínsko, ktoré má okrem iného reputáciu krajiny s jedným z najlepších vzdelávacích systémov na svete. Preto som sa rozhodol využiť príležitosť a vďaka programu Erasmus+ som strávil semester na Tampere University of Technology.

Prostredníctvom tohto článku by som sa chcel s vami podeliť o dojmy, ktoré vo mne štúdium a život vo Fínsku zanechali. Bez predom určeného poradia postupne opisujem skúsenosti, ktoré na mňa zapôsobili najviac.

Pokračovať v čítaní: Erasmus vo Fínsku

Klam preživších – survivorship bias

Nie som veľkým fanúšikom rôznych motivačných citátov, ktoré tvoria značnú časť obsahu sociálnych sietí. Nejak mi nejde dohlavy, že všetko, čo človek potrebuje, aby dosiahol úspech, je veriť, tvrdo makať či nikdy sa nevzdať.

Možno práve tento môj skepticizmus ma priviedol ku knihe The Antidote: Happiness for People Who Can’t Stand Positive Thinking (voľný preklad – Protijed: Šťastie pre ľudí, ktorí neznášajú pozitívne myslenie) od Olivera Burkemana. Aj keď publikáciu samotnú považujem viac za filozofickú, opisuje aj niekoľko javov, ktoré pozná aj psychológia. Jedným z nich je klam preživších (anglicky survivorship bias).

Pokračovať v čítaní: Klam preživších – survivorship bias

Princíp nedostatku – prospektová teória v praxi

Nedávno som sa pustil do čítania knihy Influence: The Psychology of Persuasion od Roberta B. Cialdiniho (v slovenčine pod názvom Vplyv: Psychológia presviedčania), ktorá z pohľadu psychológie popisuje nástroje využívané firmami či podomovými predajcami, aby vás presvedčili kúpiť si ich výrobok.

Jedna z kapitol sa venuje tzv. princípu nedostatku. Po prečítaní jej prvých odstavcov som si zrazu uvedomil: veď toto je prospektová teória.

Pokračovať v čítaní: Princíp nedostatku – prospektová teória v praxi

Hádžeme peniaze do vody: Utopené náklady

Ďalšou z tém behaviorálnej ekonómie, ktorej sa venuje aj Richard Thaler vo svojej knihe Misbehaving, je problematika tzv. utopených nákladov (angl. sunk costs). Sú to náklady, ktoré ste urobili v minulosti a už sa nemôžu nijakým spôsobom vrátiť. Jednoduchý príklad: kúpite si lístok do kina za 7 EUR, no deň pred premietaním filmu sa vám ozvú kamoši, či s nimi nechcete ísť na hory. Podľa rady ekonómov by ste v takomto prípade mali zaplatenú sumu ignorovať. Rozhodovať by malo iba to, ktorú z týchto dvoch činností si užijete viac. Tých 7 EUR je utopených, naspäť ich nezískate, či už sa rozhodnete pre jednu alebo druhú možnosť.

Pokračovať v čítaní: Hádžeme peniaze do vody: Utopené náklady

Jednoduchá analýza dát: Aké slová najčastejšie používajú politici v Národnej rade?

V tomto článku sa odkloním od predchádzajúcej témy a zameriam sa na oblasť, ktorej sa postupne snažím po profesnej stránke venovať, a síce spracovávanie dát. Na paškál som si vzal vystúpenia našich politikov v Národnej rade, k čomu ma inšpirovala bakalárska práca spolužiačky z vysokej školy, ktorá podobnú úlohu riešila u bratov Čechov.

Článok vysvetľuje postup, akým som získal finálne čísla, nemá za úlohu politikov hodnotiť.

Pokračovať v čítaní: Jednoduchá analýza dát: Aké slová najčastejšie používajú politici v Národnej rade?

Viac sa bojíme straty ako nás teší zisk

V predchádzajúcom článku som vám povedal niečo málo Endowment effecte, hypotéze tvrdiacu, že  veciam dávame väčšiu hodnotu iba kvôli tomu, že sú naše. Čo ale môže byť príčinou tohto javu? Niektoré zdroje tvrdia, že sa tak deje preto, lebo veci sa stávajú súčasťou našej identity. Samotný autor však ponúka o niečo menej poetické vysvetlenie. Je založené na tzv. Prospektovej teórii, ktorej autormi sú psychológovia Daniel Kahneman a Amos Tversky.

Pokračovať v čítaní: Viac sa bojíme straty ako nás teší zisk

Pokladáme veci za hodnotnejšie len preto, že ich vlastníme?

Predstavte si že ste si pred pár dňami kúpili nový mobil. Čakáte na autobusovej zastávke. Príde za vami váš známy s tým, že si všimol váš nový mobil a chcel by ho od vás kúpiť. Koľko by vám musel zaplatiť, aby ste ponuku prijali?

A čo tak opačná situácia? Niekto vám ponúkne pár dní používaný telefón, rovnaký model ako v prvom prípade. Vy práve uvažujete o kúpe nového a ponúkaný model sa vám celkom pozdáva. Na nakúp už máte odložených dosť peňazí. Koľko by ste boli ochotní zaplatiť?

Podľa tradičnej ekonomickej teórie by sa sumy z dvoch otázok vyššie veľmi líšiť nemali. Reálne však v nich môže byť  až niekoľkonásobný rozdiel. Jedno z možných vysvetlení ponúka Richard Thaler v knihe Misbehaving, The making of Behavioural Economics. Svoju hypotézu pomenoval Endowment effect. Pokračovať v čítaní: Pokladáme veci za hodnotnejšie len preto, že ich vlastníme?