Klam preživších – survivorship bias

Nie som veľkým fanúšikom rôznych motivačných citátov, ktoré tvoria značnú časť obsahu sociálnych sietí. Nejak mi nejde dohlavy, že všetko, čo človek potrebuje, aby dosiahol úspech, je veriť, tvrdo makať či nikdy sa nevzdať.

Možno práve tento môj skepticizmus ma priviedol ku knihe The Antidote: Happiness for People Who Can’t Stand Positive Thinking (voľný preklad – Protijed: Šťastie pre ľudí, ktorí neznášajú pozitívne myslenie) od Olivera Burkemana. Aj keď publikáciu samotnú považujem viac za filozofickú, opisuje aj niekoľko javov, ktoré pozná aj psychológia. Jedným z nich je klam preživších (anglicky survivorship bias).

Autor kapitolu začína rozprávaním o návšteve “múzea nepodarkov” – súkromného skladu neúspešných produktov patriace spoločnosti GfK. (v Európe máme niečo podobné vo Švédsku). Je to budova podobná supermarketu, ktorého sortiment obsahuje tisíce položiek, z každej ale len jeden kus. Nikto tu nenakupuje a žiadny z výrobkov v bežnom obchode nekúpite. Nedostali sa totiž na trh, prípadne sa na ňom ohriali iba veľmi krátko. Desiatky až tisíce hodín práce návrhárov, konštruktérov a markeťákov premenené na neúspech. Ako Burkeman uvádza, toto je presne tá časť života, ktorej existenciu “kult pozitívneho myslenia” len veľmi ťažko, ak vôbec, pripúšťa.

Príčinou tohto javu je práve klam preživších. Vidíme totiž iba jedincov, ktorí “prežili”. Keď sa na internete objaví článok o desiatich veciach, ktoré robia milionári inak, či rozhovor so známym podnikateľom a jeho ceste k úspechu, na mnohých ľudí to pôsobí veľmi motivačne. Niečo tam však chýba – zmienka o tom, že okrem uvedených príkladov, je na svete rádovo viac ľudí, ktorí robia rovnaké veci ako sponínaní milionári, ale pritom sa o nich nikde nepíše. Rovnako 100 ďalších ľudí sa pokúsilo o to isté ako podnikateľ, ktorý má interview v známom časopise, no napriek tomu neuspeli.

Klam preživších sa objavuje aj v nie tak dávnej histórii. Známy je príbeh o matematikovi Abrahamovi Waldovi, ktorý sa počas druhej svetovej vojny snažil znížiť straty na životoch v americkom letectve. Velenie vtedy rozhodlo, že je nutné posilniť pancierovanie bombardérov na miestach, kde boli po návrate boja najviac poškodené. Na strojoch bolo možné pozorovať určitý vzor – poškodenie sa vyskytovalo na všetkých strojoch na podobných miestach. Wald navrhol opačné riešienie – posilniť pancierovanie na miestach, ktoré boli poškodené najmenej. Lietadlá, ktoré sa vracali s poškodením podobných oblastí, boli totiž tie, čo prežili. Je teda veľká pravdepodobnosť, že to boli práve nezasiahnuté miesta na týchto lietadlách, ktoré boli kritické.

Na záver ešte odporúčanie k téme Burkemanovej knihy ako takej: veľmi realistický pohľad na tému motivácie a pozitívneho myslenia ponúka staršia prednáška Petra Pouchého – Nežerte motivační bullshit. Určite pozrite na záznam, ak vás táto problematika zaújima.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *