Erasmus vo Fínsku

Fínska vlajka

Severské krajiny sa dlhodobo umiestňujú na popredných miestach v mnohých rebríčkoch: životnej úrovne, vnímania korupcie či kvality životného prostredia. Dlho som bol zvedavý, ako je možné, že sa im tak darí. Špeciálne ma zaujalo Fínsko, ktoré má okrem iného reputáciu krajiny s jedným z najlepších vzdelávacích systémov na svete. Preto som sa rozhodol využiť príležitosť a vďaka programu Erasmus+ som strávil semester na Tampere University of Technology.

Prostredníctvom tohto článku by som sa chcel s vami podeliť o dojmy, ktoré vo mne štúdium a život vo Fínsku zanechali. Bez predom určeného poradia postupne opisujem skúsenosti, ktoré na mňa zapôsobili najviac.

Univerzitný kampus

Kampus Tampere University of Technology
Kampus Tampere University of Technology

Kampus TUT rozhodne nepatrí medzi najväčšie a budovy nevypadajú z vonka nijak extra lákavo. Výnimkou je snáď len nedávno postavená KAMPUSAREENA. Všetko sa však zmení, keď vstúpite dnu.

Na rozdiel od mnohých univerzít na Slovensku či v Česku to totiž nie je iba kopa nudných prednáškových miestností a počítačových učební. Tie sú samozrejme nutným základom a tu v Tampere sú vybavené skutočne slušne. Nájdete tu toho ale omnoho viac: reštaurácie otvorené od rána do večera, kaviarne, posilňovne, floorballové ihrisko, kuchyne, pánske kaderníctvo, či hi-tech kutilskú dielňa s 3D tlačiarňami, 3D skenermi či laserovými rezačkami.

Za zmienku však stojí predovšetkým knižnica. Okrem kníh a miesta pre štúdium v nej nájdete ďalšie 3D tlačiarne, miestnosť pre virtuálnu realitu, zasadačky, ktoré si môžete rezervovať napríklad na riešenie skupinových projektov, gauče, húpacie kreslá či “relaxačnú zónu” so sedacími vakmi. Nie je ničím výnimočným, keď narazíte na niekoho, kto ich využíva na poobedňajší spánok.

Knižnica TUT
Knižnica TUT

Keď už sme pri spaní, kampus je študentom prístupný s výnimkou niekoľkých dní v roku nonstop. Nie je tak ničím výnimočným, keď niekto v škole aj prespí. A vo večerných hodinách sa všadeprítomné veľkoplošné obrazovky či projektory dajú využiť na pozeranie filmu s kamošmi.

Jedlo

V drvivej väčšine prípadov som na stravovanie využíval školské reštaurácie. Väčšina z nich funguje na princípe samoobsluhy – idete okolo pultu, naložíte si, čo chcete, a zaplatíte. K samotnému hlavnému jedlu máte možnosť vziať si 2 nápoje, zeleninu podľa aktuálneho výberu, pečivo s maslom či nátierkou a prípadne sladký dezert. Cena bez spomínaného dezertu: 2,60 EUR.

Samotná ponuka hlavných jedál mi ale časom neprišla až taká pestrá: časté sú ryby, guličky z rôznych druhov mäsa, rôzne omáčky, či hrachová polievka. Konehuone, jedna z reštaurácií, však naviac ponúka za o niečo vyššiu cenu aj burgre, pikantné kuracie krídelka či steaky.

Samozrejme, vyskúšal som aj niekoľko lokálnych špecialít ako Salmiakki, či Mämmi ale, musím sa priznať, neprišiel som im veľmi na chuť.

Štúdium

Najvýraznejším rysom výuky na TUT je zameranie na skupinové či individuálne projekty. Jeden jediný z kurzov, ktorý som si zapísal, žiadne vypracovanie projektu nepožadoval (miesto toho sa od nás očakávalo vypracovanie 4 domácich úloh). Nie každému tento prístup vyhovuje, osobne mu ale veľmi fandím. Moje skúsenosti mi hovoria, že najlepšou cestou, ako sa niečo naučiť, je to jednoducho robiť.

V tomto smere bola pre mňa jednou z najlepších skúseností práca na jednoduchej počítačovej hre do predmetu Software Engineering Methodologies. Napriek tomu, že každý člen týmu bol inej národnosti, tak sme si neskutočne “sadli” a aj keď bol tento projekt veľmi časovo náročný, bola to jednoducho zábava.

Priestory Language Centre
Priestory Language Centre

Z mojich siedmich predmetov iba 4 vyžadovali absolvovanie skúšky. Forma na TUT je buď písomná alebo elektronická, osobne mám však skúsenosti iba s prvým typom. Čas na vypracovanie bol vo všetkých prípadoch 3 hodiny. Čo hodnotím veľmi pozitívne, je fakt, že skúšky sú zamerané na základné porozumenie danej problematiky, nevyžadujú sa žiadne podrobnosti. V troch až šiestich otázkach sa od vás vyžaduje buď krátka definícia niekoľkých základných pojmov alebo dlhšia “esejová” odpoveď, kde sa máte vyjadriť k určitej problematike. Úplne som však nebol spokojný s tým, že na skúške nebol prítomný vyučujúci daného predmetu. Miesto toho tu funguje samostatné “skúškové oddelenie”, ktoré sa stará o celý priebeh. Nemáte teda možnosť riešiť prípadné nejasnosti. Ako mínus vnímam aj to, že výsledky sú často k dispozícii až o mesiac.

Akcie

Ako introvert nie som úplne fanúšikom veľkých párty, kde sa na seba v klube tlačí milión ľudí. Spoznávať nových ľudí a tráviť s nimi čas sa dá však aj inak – zahrať si Laser Game, pripraviť spolu palacinky či večeru, zahrať si kartové či stolové hry a keď sa počasie vydarí, tak aj zájsť k jazeru na piknik.

Niekoľkých zaujímavých väčších akcií som sa ale zúčastnil. Hneď počas prvého týždňa to bola karaoke party pre zahraničných študentov. A musím povedať, po pár pivách ma to spievanie celkom aj chytilo.

Zaujímavou udalosťou bola International Food Party, na ktorú každý účastník pripravil jedlo typické pre krajinu, z ktorej pochádza. Mňa varenie nijak extra nebaví a tak som sa na party “infiltroval” ako člen skupinky nemeckých študentov. Bola to skutočne zaujímavá skúsenosť, mohli ste ochutnať jedlo skoro z každého kontinentu (s výnimkou Antarktídy) – cesta okolo sveta za 80 minút.

Dráha Hype v zábavnom parku Särkänniemi
Dráha Hype v zábavnom parku Särkänniemi

Ceny

Jednou z tém, ktorá bude určite mnohých zaujímať, je, ako to vypadá s cenami; všetci hovoria, že Fínsko je drahé.

Začnem možno ubytovaním, to ma stálo približne 270 EUR mesačne. V porovnaní s internátmi u nás drahé. Musím ale doplniť, že za túto cenu som dostal samostatnú izbu v 3-izbovom byte s normálnou kuchyňou, čo je na pomery našich internátov celkom slušnú nadštandard.

Čo sa cien potravín týka, tak tu je môj hrubý odhad, že cenu sú vyššie približne o 20-30%. Kvalita je v mnohom lepšia, nikde som napríklad nevidel šunku či párky s podielom mäsa menším ako 80%.

Drahšia je aj verejná doprava doprava. Cena jednej jazdy tu v Tampere je 1,36 EUR s “kartičkou” a 3 EUR ak platíte vodičovi v hotovosti. Vlak z Tampere do Helsínk vás môže vyjsť bez študentskej zľavy na  8 až 21 EUR (záleží napríklad na type vlaku). Autobus je v tomto prípade lacnejší, cena sa pohybuje na úrovni 5-7 EUR.

Kameňom úrazu sú ceny alkoholu. V bare či reštaurácii nečakajte pivo pod 5 EUR, a to hovorím fakt o minimálnej cene. O niečo lepšie je to v supermarketoch, kde sa ceny pohybujú od zhruba 90 centov do 3 EUR. Medzi tými však nájdete iba menšie 0,33l plechovky a chuť v porovnaní s našimi značkami nie je nič extra. V cenovej kategórii okolo 3 EUR však narazíte aj české pivá ako Plzeň či Krušovice. Tvrdý alkohol či víno na pultoch bežných obchodov nehľadajte vôbec. Dá sa kúpiť iba v špecializovanej štátom vlastnenej sieti predajní s výstižným názvom Alko.

Angličtina vo Fínsku

Dobrou správou pre každého potenciálneho zahraničného študenta je, že Fíni sú všeobecne dobre zdatní v angličtine. Predavači v supermarketoch, obsluha v takmer každom obchode, reštaurácii či bare, dokonca aj väčšina starších vodičov v hromadnej dopravy zvláda minimálne základy.

A to nehovorím o samotnej univerzite, kde podľa portálu www.topuniversities.com tvoria zahraniční študenti takmer 10% z celkového počtu. Čo sa týka zamestnancov, tak v ich prípade je tento podiel dokonca 14%. Dôsledkom tohto faktu je, že výuka študentov na výmennom pobyte je riešená trocha odlišným spôsobom, minimálne v porovnaní so Slovenskom a Českom. Počas štúdia sme neboli nejakou zvláštnou skupinou Erasmákov s vlastným rozvrhom. Miesto toho sa mnoho predmetov jednoducho vyučovalo po anglicky aj pre domácich študentov a všetci sme spolu absolvovali jeden kurz s rovnakými podmienkami.

Samozrejmosťou boli nápisy v angličtine v celom kampuse, či možnosť komunikovať po anglicky v podstate s každým zamestnancom.

Fínčina ako cudzí jazyk

Jedným z kurzov, na ktoré som sa prihlásil, bol aj “Starting Finnish”. Fínčina je ako taká je veľmi odlišná od ostatných európskych jazykov. Jedným z najbadateľnejších rozdielov je, že miesto predložiek používa prípony. Jazyk tiež napríklad nerozlišuje pohlavie – “on” a “ona” je jedno slovo: “hän”. Rovnako ako v slovenčine aj u Fínov funguje princíp píš ako počuješ, takže z hľadiska výslovnosti žiadne veľké prekvapenia. Fínčina má niekoľko slov ktoré majú celkom blízko k našej verzii: “auto”, “sipuli” (cibuľa) či “sitruuna” (citrón). Väčšina slov sa ale nepodobá na nič z iného európskeho jazyka. Rovnako ako Nemci majú Fíni radi skladanie slov: napríklad “tietokone” (počítač) je zložený zo slov “tieto” (znalosti alebo informácie) a “kone” (stroj).

Kurz Fínčiny samotný bol veľmi zaujímavý. Zameraný bol na úplne základy: základné frázy, čísla, čas, jedlá a nápoje. Okrem jazyka samotného sme sa sem-tam dozvedeli aj niečo málo o fínskej kultúre. S výnimkou partitívu, jedného z 15-tich pádov sme sa štúdiu gramatických pravidiel na kurze nevenovali.

Vnímanie postavenia a hierarchie

Veľmi príjemnou odlišnosťou oproti našej kultúre bol fakt, že Fíni veľmi neriešia postavenie a hierarchiu. Každý s každým sa zdraví “Moi!” či “Hei!” – obdoba nášho “Ahoj” či “Čau”. A to dokonca platí aj pri komunikácii učiteľov a študentov. Kým u nás musím večne premýšľať ako začať e-mail, keď chcem kontaktovať učiteľa, vo Fínsku stačí jednoduché “Hei, Henri”. Vyučujúci tiež veľmi neriešia tituly, dokonca ich nenájdete ani v univerzitnom informačnom systéme. Celé to vytvára veľmi priateľskú atmosféru.

Ľudia si navzájom veria

Nedávno som niekde na webe čítal, že jedným zo skrytých  “pokladov” severských krajín je vzájomná dôvera, a z mojej skúsenosti musím povedať, že je to skutočne tak. Šatne nie sú nikým strážené, množstvo učební sa nezamyká a ako študent tak môžete bez problémov využiť dotykové tabule či podobné hračky a je úplne normálne nechať si laptop položený na stole a odísť na hodinu na obed na druhý koniec kampusu. Perličkou v tomto smere bol bicykel položený pri škole niekoľko mesiacov bez toho, aby sa ho ktokoľvek dotkol.

Po príchode som bol v tomto smere veľmi skeptický, veľmi rýchlo som sa ale do toho dostal. Skutočne sa nebojím, že mi zmiznú veci, ktoré som nechal bez dozoru. Z tohto pohľadu bude návrat na Slovensko celkom ťažký.

Vrátil by som sa?

Seriózne som nad tým začal uvažovať. Fínsko, Tampere i univerzita na mňa v mnohom zapôsobili. Jedným z možných scenárov, ako by mohli vypadať nasledujúce roky môjho života, je, že po skončení inžinierského štúdia si podám prihlášku na štúdium doktorské práve na TUT.

Jedna odpoveď na „Erasmus vo Fínsku“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *