Moje štúdium na VŠB (Systémové inžinierstvo a Informatika)

Nie raz sa ma známi pýtali, prečo som sa rozhodol po skončení bakalárskeho štúdia na Fakulte informačných technológií VUT prejsť do Ostravy na VŠB, a k tomu ešte na Ekonomickú fakultu. Pre mnohých to na prvý pohľad môže pôsobiť ako zlá voľba. Pokúsim sa teda na začiatok objasniť dôvody, prečo som dospel k uskutočneniu tejto zmeny.

Po bakalárskych štátniciach som bol po psychickej stránke veľmi vyčerpaný. Nemal som motiváciu pokračovať v štúdiu ďalej. Miesto toho som sa rozhodol na nejaký čas vstúpiť na pracovný trh a ako tak si skúsiť život „normálneho“ človeka. Doma z toho úplne nadšení neboli. Vedeli, že mám na to pokračovať ďalej.

Titul bakalára a skúsenosti získané pri práci na menších projektoch postačovali k tomu, aby som si celkom rýchlo našiel dobre platenú prácu v odbore. Mal som stabilný príjem aj harmonogram. Môj život bol relatívne bez stresu. To mi umožnilo do hĺbky uvažovať nad tým, čo by som chcel v živote ďalej robiť. V tomto období na mňa pôsobilo niekoľko faktorov, ktoré moju budúcu voľbu ovplyvnili.

Prvým z nich bola práca. Firma, ktorá ma v tom čase zamestnávala, sa zameriava na analýzu trhu ťažkých strojov. Nejedná sa teda o „čistokrvnú“ IT firmu, akou je v našom regióne napríklad IBM, Red Hat alebo Websupport. Dôsledkom tejto situácie bolo, že informačné technológie som začal vnímať ako niečo, čo samo o sebe nemá zmysel. Úlohou IT je podporovať iné oblasti.

Ďalším dôležitým momentom bol rozhovor s bratrancom, ktorý dlhé roky pôsobil ako personalista v IT firme vyvíjajúcej produkty pre finančný sektor. Podľa jeho skúseností mnoho nových programátorov malo veľmi hlboké technické znalosti, no vôbec sa neorientovali v problematike oblasti, pre ktorú vytvárali software.

Posledným faktorom, ktorý mal na mňa veľký vplyv, bola kniha Richarda Thalera Misbehaving: The Making of Behavioural Economics. Tá na mňa útočila hneď z dvoch strán. Tou prvou bolo prebudenie záujmu o nové disciplíny – ekonómiu, psychológiu, financie, neurológiu či filozofiu. Moje presvedčenie o tom, že IT má len podpornú funkciu, sa ešte viac prehĺbilo. Avšak zrejme ešte dôležitejším prvkom tejto knihy boli príbehy autora z jeho akademického života. Tie ma upútali natoľko, že som sa začal pohrávať s myšlienkou dotiahnuť to aspoň na doktorát.

Menšiu úlohu pri voľbe mesta a univerzity tiež zohrali praktické aspekty: množstvo známych, ktorí už v Ostrave študovali, lacné ubytovanie či relatívna malá vzdialenosť od rodiny a priateľov žijúcich na Slovensku.

Prišiel som teda do Ostravy na Ekonomickú fakultu VŠB, odbor Systémové inžinierstvo. Aká bola tvrdá realita?

Nie zlá. Univerzita, fakulta aj študijný odbor majú čo zlepšovať, na druhú stranu však mnoho aspektov štúdia na VŠB hodnotím pozitívne. Štruktúra povinných predmetov splnila moje očakávania. Za najužitočnejšie pokladám štatistiku, ekonometriu a optimalizačné metódy. Myslím, že znalosti získané absolvovaním týchto kurzov sú využiteľné v mnohých ďalších odboroch. Je možné ich uplatniť pri riadení podniku aj na akademickej pôde pri štúdiu prírodných, ale aj spoločenských vied.

Ako študent ďalej oceňujem relatívne malý počet študentov a vyučujúcich v mojom študijnom programe. V porovnaní s VUT mi toto prostredie umožnilo nadviazať oveľa silnejšie a osobnejšie vzťahy.

VŠB som vďačný za príležitosť vycestovať na Erasmus do Fínska. Pri schvaľovaní predmetov nám učitelia i koordinátori vyšli v mnohých veciach v ústrety. Erasmu som sa mohol zúčastniť aj napriek nesplneniu podmienky minimálnej doby štúdia. Kvôli skorému začiatku letného semestra vo Fínsku sme tiež nestíhali absolvovať všetky skúšky. Vyučujúci nám v tomto prípade bez problémov umožnili odklad na koniec akademického roka. Rovnako nerobili žiadne problémy ohľadom schvaľovania predmetov. Po návrate z Erasmu sme až na jednu drobnú výnimku nemuseli dorobiť žiadne predmety, ktorých výuky sme sa kvôli ceste do Fínska nemohli zúčastniť.

Ďalšou príležitosťou, ktorú som s nadšením využil, bola Študentská grantová súťaž. V rámci nej som sa už ako študent mohol zapojiť do riešenia výskumných projektov, podieľať sa na publikácii článkov a zúčastniť sa dvoch menších vedeckých konferencií. Za účasť na SGS je vyplatená finančná odmena, ktorej veľkosť ma ako študenta potešila. Zároveň som ako budúci doktorand získal predstavu o tom, čo akademický výskum obnáša.

Čo sa dá zlepšiť

Tak a teraz k tomu negatívnejšiemu. Nasledujúce príležitosti k zlepšeniu vychádzajú predovšetkým z porovnania so skúsenosťami z Technical University of Tampere a VUT. Pripomínam, že sa jedná o subjektívne dojmy a s mnohými bodmi nemusia vyučujúci ani ostatní študenti súhlasiť.

Voliteľné predmety na iných fakultách. Jednu z výhod VUT aj Tampere v porovnaní s VŠB vidím v možnosti absolvovať kurzy ponúkané inými fakultami (či dokonca inými univerzitami) a dostať za ne kredity. To, aspoň pokiaľ viem, v Ostrave možné nie je. V prípade môjho odboru by som napríklad ocenil možnosť zapísať si niektoré z predmetov vyučovaných na Fakulte elektroniky a informatiky.

Menej formálne prostredie a priestor na oddych. Moje krátke štúdium v Tampere mi poskytlo iný pohľad na to, ako by mohla vyzerať vysoká škola – farebná, zábavná, množstvo priestoru na oddych i samoštúdiom – všade sedačky, húpacie kreslá, sedacie vaky či televízie s možnosťou pozerať filmy aj živé vysielanie. Aby som VŠB nekrivdil, tak niečo tu je. Ostrava v tomto smere ale zďaleka nedosahuje úroveň Fínska. Mám tak trochu pocit, že univerzita je navrhovaná s filozofiou – “máš tu ísť na prednášky, cvičenia a nič iné” miesto zamerania sa na to, aby sa tu študenti cítili dobre. S tým tak nejako súvisí aj nutnosť čakania na chodbe pred učebňou. Pripomína mi to trochu strednú školu a príde mi to nedôstojné. Opäť to porovnám s Tampere, kde je každá učebňa voľne k dispozícii za predpokladu, že v nej práve neprebieha výuka. TUT má tiež k dispozícii zasadačky určené výhradne pre študentov, kde môžu spoločne riešiť skupinové projekty.

Zbytočné pravidlá. Narazil som na mnoho nariadení, ktoré pokladám za zbytočné, resp. neodôvodnené. Príkladom je nutnosť odložiť si pri vstupe do knižnice všetky veci do skrinky a to, čo si chcem vziať so sebou, presunúť do “nákupného košíka”. Má toto pravidlo zvýšiť bezpečnosť? Už aj tak je nutné priložiť preukaz a v prípade, že by chcel človek ukradnúť knihu, tak začne pri odchode pípať. Druhým príkladom je nutnosť mať každý rok zapísaných aspoň 60 kreditov. Toto pravidlo ma mierne vytočilo po návrate z Fínska, kde som nazbieral kreditov viac, ako bolo treba (a môžem povedať, že som si to odmakal). Chcel som mať teda posledný semester voľnejší, ale nedalo sa.

Elektronické zdroje. Dostupnosť elektronických zdrojov pre štúdium považujem za nedostatočnú. Na mnohých univerzitách je bežné, že sa prednášky nahrávajú (platí to pre VUT aj Tampere) a niektorí vyučujúci ich voľne zverejňujú napríklad na YouTube. Druhým problémom sú knihy a skriptá. Opäť, na VUT či Tampere je bežné, že literatúra k predmetu je dostupná online. Viackrát som narazil na to, že určitá učebnica nebola v tlačenej podobe v knižnici dostupná a musel som pátrať po alternatívnych zdrojoch na internete. Tiež považujem našu knižnicu relatívne chudobnú, čo sa týka prístupu do databáz s elektronickými zdrojmi. Študenti TUT majú podľa oficiálnych štatistík k dispozícii omnoho viac elektronických ako fyzických kníh.

Projektová výuka. Jedným z aspektov, ktoré sa mi na Fínskom spôsobe výuky páčili, bolo zameranie na projekty. Pre úspešné absolvovanie väčšiny predmetov je nutné vypracovať časovo náročný skupinový alebo individuálny projekt. Na druhú stranu sa oveľa menší dôraz kladie na skúšky. V rámci jedného z predmetov, ktoré som absolvoval, bol dokonca udeľovaný väčší počet bodov za projekt ako za skúšku. Skúšky samotné nejdú do hĺbky, zamerané sú na základné znalosti danej problematiky.

Pasivita študentov a výuky. Na záver aj paľba tak trochu do vlastných radov. Pri sledovaní niektorých spolužiakov som premýšľal na čo vôbec na vysokú školu chodia. Príde mi zvláštne keď niekto príde na prednášku preto, aby sa hral na telefóne či notebooku. Ak ťa to nebaví, prečo radšej svoj čas nevyužiješ na niečo iné? Prednášky sú nepovinné. Tiež mi na mnohých prednáškach chýbala interaktivita. Ťažko ale povedať, či za to môžu viac učitelia alebo študenti. Príležitosti na zlepšenie sú asi na oboch stranách – študenti sa málo pýtajú, resp. sa o predmet nezaujímajú a učitelia poskytujú relatívne málo možností k interakcii. Inšpiráciu by mohli hľadať napríklad u doktorky Kozákovej, ktorá pre nás v aplikácii Kahoot pripravila niekoľko krátkych kvízov s možnosťou získať bonusové body.

Stravovanie. Myslím že mnoho sa dá zlepšovať aj v oblasti stravovania. Osobne som napríklad ochotný platiť niečo viac za kvalitnejšie jedlo a väčšie porcie. Treba ale povedať, že kvalita sa líši zariadenie od zariadenia. Čo by som neuveriteľne ocenil, je možnosť platby bežnou platobnou kartou. Osobne sa snažím nosiť čo najmenej hotovosti a nabíjanie peňazí na študentskú kartu považujem z pohľadu zákazníka za otravné a zbytočné. Tiež ma trochu zarazila neschopnosť mnohých pracovníkov stravovacích zariadení komunikovať so študentmi či návštevníkmi v angličtine. Tu sa ponúka otázka, či sa jedná o neznalosť alebo neochotu. Pokiaľ je to to prvé, má univerzita možnosť s tým niečo robiť.

Tak ako každý iný fenomén je možné štúdium na VŠB kritizovať i pochváliť. Stojí odbor Systémové Inžinierstvo a Informatiku na Ekonomickej fakulte VŠB za to? Čo sa týka odboru samotného, tak je minimálne v našich končinách pomerne unikátny. Rozhodne má perspektívu a mnohí učitelia na Katedre systémového inžinierstva a Katedre aplikovanej informatiky majú záujem o jeho ďalšie zlepšovanie. Čo sa týka univerzity samotnej, tak tú by som zaradil v rámci Česka k priemeru. Nie je najhoršia, ale ak sa chce dostať na špičku, tak má čo zlepšovať.

Tak a to je z mojej strany všetko. Aký je váš názor? Študujete alebo pracujete na VŠB? Podeľte sa o vaše dojmy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *