Ako vypadali prijímačky na doktorské štúdium v Helsinkách


V jednom z predchádzajúcich článkov som opísal moje dojmy z takmer polročného štúdia vo Fínsku. Už na konci tohto pobytu som začal vážne uvažovať o možnosti návratu. Dlhší čas sa pritom vo mne formovala myšlienka pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu ďalej ako doktorand. Povedal som si teda, že znova skúsim šťastie v krajine tisícich jazier. Ako to celé prebiehalo?

Po úspešných štátniciach som začal o možnostiach ďalšieho štúdia diskutovať s niektorými vyučujúcimi v Ostrave. Mnoho z nich už vedelo o mojom zámere vrátiť sa do Fínska, no zároveň by boli radi, keby som posilnil ich vlastné rady. Jednou z možností, ktoré sa ponúkali, bol joint degree – forma štúdia, na ktorej by sa súčasne podieľali dve univerzity.

Túto alternatívu som bližšie začal konzultovať s jedným vyučujúcim na našej katedre. Dali sme spolu dokopy potenciálnu tému výskumu a vďaka jeho kontaktom na Aalto University v Helsinkách sme získali meno profesora, ktorý by o daný problém mohol mať záujem. Oslovil som ho e-mailom, v ktorom som mu stručne popísal navrhovaný projekt. Odpovedal, že náš problém sa až tak netýka jeho špecializácie a odporučil mi kontaktovať niekoho z Department of Computer Science.

Preštudoval som si teda profily niekoľkých profesorov pracujúcich v tomto oddelení. Nakoniec som oslovil profesora Arisa Gionisa. V minulosti sa venoval analýze sociálnych sietí, čo súviselo s problémom, ktorý som chcel v rámci doktorského štúdia riešiť. O navrhnutú tému výskumu však záujem nemal. Odkázal ma ale na webové stránky Helsinki ICT network, kde on aj ďalší profesori z Aalto University a University of Helsinki ponúkajú možnosti doktorského štúdia a výskumu. Problematika, ktorú chcel riešiť Aris (aplikácia metód strojového učenia v databázových systémoch a naopak), ma vzhľadom na moje záujmy a predchádzajúce pracovné skúsenosti oslovila. Rozhodol som sa podať prihlášku.

Celý proces prebiehal elektronicky. Okrem pomerne štandardných požiadaviek ako životopis či sken diplomu a dodatku k diplomu bolo nutné zaslať aj motivačný list. V ňom som mal predovšetkým bližšie vysvetliť voľbu danej problematiky a porozprávať niečo málo o mojom vzdelaní a skúsenostiach.

Niekoľko dní po konečnom termíne pre podanie prihlášky ma Aris oslovil s tým, že moja prihláška bola v poriadku a chcel by sa dohodnúť na termíne online pohovoru. Ten nasledoval zhruba o týždeň. Najskôr sme sa viac venovali mne. Arisa zaujímalo hlavne moje doterajšie vzdelanie a skúsenosti. Jeho otázky vychádzali predovšetkým z môjho životopisu. Bolo vidieť, že ho čítal. Tiež veľmi rýchlo overil moje znalosti v oblasti strojového učenia. Zaujímal sa aj o moje plány po skončení PhD štúdia.

V druhej časti interview sa karta obrátila a viac rozprával Aris. Rozhovoril sa o problematike, ktorej sa jeho výskumná skupina venuje, aj ľuďoch, ktorí ju tvoria. Dozvedel som sa aj niečo málo o tom, ako vlastne doktorské štúdium vo Fínsku vypadá. Mal som samozrejme možnosť pýtať sa na to, čo ma zaujíma. Jednou z mojich otázok bolo, koľko ďalších kandidátov sa na túto pozíciu hlási a aká je teda moja šanca na prijatie. Na to mi Aris odpovedal, že kandidátov nie je veľa, ale ich politika je taká, že ak žiadny z kandidátov nespĺňa určitý minimálny štandard, tak radšej nepríjmu nikoho. Na záver som sa dozvedel, že pred konečným rozhodnutím ma čakajú ďalšie dva pohovory.

Prvý z nich som mal s Cigdem, členkou Arisovej výskumnej skupiny. Tentokrát bola diskusia zameraná na overenie mojich znalostí. Dostal som niekoľko otázok z oblastí strojového učenia, pravdepodobnosti a počítačovej vedy. Z mojich odpovedí som mal zmiešané pocity. Strojové učenie som zvládol, ale moje vedomosti z pravdepodobnosti či algoritmizácie trochu zaostávali. Cigdem ma ale ukľudnila, že z veľkej časti bolo toto testovanie o spätnej väzbe pre mňa. Zistil som, kde mám medzery, a aké predmety by som si mal počas štúdia zapísať.

Pred posledným pohovorom ma oslovil Michael, profesor pôsobiaci na University of Helsinki. Výskumný projekt, ktorého som chcel byť súčasťou, riešia Aalto University a University of Helsinki spoločne. V prvej správe mi okrem poskytnutia zoznamu možných termínov vysvetlil aj formát diskusie: niekoľko dní pred našim telefonátom mi pošle dva vedecké články týkajúce sa problematiky, ktorú riešia. Počas nášho rozhovoru sa im následne budeme venovať.

Počas telefonátu Michaela v prvom rade zaujímalo, či som schopný vysvetliť vedecký prínos daných článkov. To som myslím zvládol celkom dobre. Ďalej sme sa venovali potenciálnemu naviazaniu na prezentovaný výskum. Rozoberali sme potenciálne limity prezentovaných algoritmov či možnosti experimentálneho overenia ich prínosu. Keďže jeden zo spomínaných článkov napísali Aris, Cigdem a Michael spolu, zaujímal ho aj môj subjektívny názor naň. Na záver ma Michael stručne oboznámil s ďalším postupom. Všetci traja sa spolu v priebehu nasledujúcich dní poradia a e-mailom mi oznámia ich rozhodnutie, či už pozitívne alebo negatívne.

Celkom ironicky som sa výsledok dozvedel uprostred prijímacej skúšky na doktorské štúdium v Ostrave. E-mail začínal slovami: “Dear Miloš, After three grilling sessions, we have all been impressed with your background and motivation, and we are pleased to offer you a fully-funded PhD position in the Helsinki ICT network (HICT). Congratulations!”. 18. novembra oficiálne nastupujem na University of Helsinki!

Celý proces mi pripomínal viac pohovor do zamestnania ako prijímaciu skúšku (ako doktorand budem koniec koncov aj zamestnancom). Štruktúra pohovorov mi dávala zmysel: najskôr všeobecné informácie, potom test relevantných znalostí a nakoniec praktická úloha reprezentujúca reálnu pracovnú náplň. Za rovnako zmysluplné považujem aj odsunutie nutnosti mať jasno v téme dizertačnej práce. Pri príchode na prijímacie skúšky v Ostrave už bolo potrebné mať pripravený dokument popisujúci problém, ktorý chcem v rámci svojho štúdia riešiť. V Helsinkách budem mať čas sa niekoľko mesiacov rozhliadnuť, kým sa definitívne zaviažem k riešeniu jednej otázky.

Aris, Cigdem aj Michael boli veľmi príjemní. Všetky pohovory boli sprevádzané priateľskou a neformálnou atmosférou. Už teraz sa teším na osobné stretnutie. To však nie je ani zďaleka jediná emócia, ktorú momentálne pociťujem. Významnú časť zmesi v mojej hlave tvorí strach – nové mesto, noví ľudia, nová práca, nové očakávania. Vzhľadom na potenciálny zisk som však viac než ochotný tento strach prekonať. Za svoje životné poslanie momentálne pokladám vedieť viac a umožniť ostatným vedieť viac. Myslím, že čas strávený vo Fínsku mi v jeho napĺňaní pomôže oveľa viac ako práca či štúdium na Slovensku či v Česku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *