Princíp nedostatku – prospektová teória v praxi

Nedávno som sa pustil do čítania knihy Influence: The Psychology of Persuasion od Roberta B. Cialdiniho (v slovenčine pod názvom Vplyv: Psychológia presviedčania), ktorá z pohľadu psychológie popisuje nástroje využívané firmami či podomovými predajcami, aby vás presvedčili kúpiť si ich výrobok.

Jedna z kapitol sa venuje tzv. princípu nedostatku. Po prečítaní jej prvých odstavcov som si zrazu uvedomil: veď toto je prospektová teória.

Pokračovať v čítaní: Princíp nedostatku – prospektová teória v praxi

Hádžeme peniaze do vody: Utopené náklady

Ďalšou z tém behaviorálnej ekonómie, ktorej sa venuje aj Richard Thaler vo svojej knihe Misbehaving, je problematika tzv. utopených nákladov (angl. sunk costs). Sú to náklady, ktoré ste urobili v minulosti a už sa nemôžu nijakým spôsobom vrátiť. Jednoduchý príklad: kúpite si lístok do kina za 7 EUR, no deň pred premietaním filmu sa vám ozvú kamoši, či s nimi nechcete ísť na hory. Podľa rady ekonómov by ste v takomto prípade mali zaplatenú sumu ignorovať. Rozhodovať by malo iba to, ktorú z týchto dvoch činností si užijete viac. Tých 7 EUR je utopených, naspäť ich nezískate, či už sa rozhodnete pre jednu alebo druhú možnosť.

Pokračovať v čítaní: Hádžeme peniaze do vody: Utopené náklady

Viac sa bojíme straty ako nás teší zisk

V predchádzajúcom článku som vám povedal niečo málo Endowment effecte, hypotéze tvrdiacu, že  veciam dávame väčšiu hodnotu iba kvôli tomu, že sú naše. Čo ale môže byť príčinou tohto javu? Niektoré zdroje tvrdia, že sa tak deje preto, lebo veci sa stávajú súčasťou našej identity. Samotný autor však ponúka o niečo menej poetické vysvetlenie. Je založené na tzv. Prospektovej teórii, ktorej autormi sú psychológovia Daniel Kahneman a Amos Tversky.

Pokračovať v čítaní: Viac sa bojíme straty ako nás teší zisk

Pokladáme veci za hodnotnejšie len preto, že ich vlastníme?

Predstavte si že ste si pred pár dňami kúpili nový mobil. Čakáte na autobusovej zastávke. Príde za vami váš známy s tým, že si všimol váš nový mobil a chcel by ho od vás kúpiť. Koľko by vám musel zaplatiť, aby ste ponuku prijali?

A čo tak opačná situácia? Niekto vám ponúkne pár dní používaný telefón, rovnaký model ako v prvom prípade. Vy práve uvažujete o kúpe nového a ponúkaný model sa vám celkom pozdáva. Na nakúp už máte odložených dosť peňazí. Koľko by ste boli ochotní zaplatiť?

Podľa tradičnej ekonomickej teórie by sa sumy z dvoch otázok vyššie veľmi líšiť nemali. Reálne však v nich môže byť  až niekoľkonásobný rozdiel. Jedno z možných vysvetlení ponúka Richard Thaler v knihe Misbehaving, The making of Behavioural Economics. Svoju hypotézu pomenoval Endowment effect. Pokračovať v čítaní: Pokladáme veci za hodnotnejšie len preto, že ich vlastníme?